Při poskytování služeb nám pomáhají soubory cookie. Používáním našich služeb vyjadřujete souhlas s naším používáním souborů cookie.

Souhlasím
 

Ako som fotil prvý máj

čtvrtek, 4. května 2017, 22:46

Prvomájový pochod krajnej pravice v Brne sprevádzala silná opozícia, ba čo viac, počet ľudí protestujúcich voči nacionálnemu extrémizmu bol dokonca väčší, než samotných extrémistov. V Brne som sa poprvý krát zúčastnil podobnej akcie. Nie v pozícii jednej zo skupín kričiacej a bijúcej sa za svoje politické názory, ale v pozícii novinára.

Myšlienka fotografovania v krízových oblastiach ma sprevádza už veľmi dlho. Samozrejme, do procesu podobného rozhodnutia ide veľa pre a proti. Nie som najstatočnejší človek na planéte, úprimne, v mojom prípade ide skôr o odhodlanie a miernu ľahostajnosť voči sebe samému pokiaľ ide o získanie záberu. To je vlastnosť, ktorá ma núti myslieť si, že by som sa do konfliktnej fotky hodil. Zároveň to podporuje pocit, že by som bol v prvom nákladnom lietadle domov.

O tejto tématike som sa raz bavil aj s mojím veľmi dobrým kamarátom a šéfredaktorom Brnenskej Drbny, Martinom Šedom. Navrhol mi, aby som skúsil spraviť výstup z extrémistického pochodu, protestu, riotu, hocičoho čo smrdí násilím ale nie smrťou a je lokálne.

Prvý máj sa pre mňa stal dňom D. Prvé, čo sa mi na akcii zapáčilo bola prekvapivo sloboda. Pochod sa síce môže opakovať každoročne, ale v napätí aké vytvára nikto nemôže vedieť, čo sa presne stane. To znamená, že som nedostal v podstate žiadne pokyny. Mohol som doslova vtrhnúť medzi ľudí a fotiť všetko, o čo očami zavadím. ​

Spočiatku všetko vyzeralo utlmene. Len pár desiatok holých hláv s vlajkami čakajúcimi na štart pochodu, nie príliš veľký opozičný dav a mamičky s kočíkmi predstavujúce svojim ratolestiam dnes pomerne raritné exempláre krajného extrémizmu. Hrala prevažne slovenská revolučná hudba.​

Po začatí pochodu bolo však už napätie na spadnutie. Nacionalistom sa stavali do cesty skupinky krajných ľavičiarov, punkáčov, cyklistov, bosých nôh a nezaradených divákov užívajúcich si pohľad na bezcielne mrhanie verejného rozpočtu v podobe desiatok policajtov, zopár koní, policajnej helikoptéry a mnohých ďalších cirkusových čísel. Mňa osobne zaujala kreativita účastníkov antipochodu, pasívne agresívne bojujúcich za mier. Tá sa prejavila najmä v ich vizuáli a transparentoch.​​​

Príchod davu na Moravské námestie pripomínalo vstup zápasníkov do arény. Nacionalisti zohrane vyformovali polkruh okolo skromného pódia a čakali na svojich mentorov. Rečníci už po ceste na prednes neotáľali minimálne slovnými vyhrážkami útočiť na opozíciu, ktorá krutými zbraňami, ako napríklad bublifuk, ohrozovala ich národnú hrdosť.

 Samotnému vystúpeniu lídrov národných socialistov predchádzalo ešte zopár potýčiek. Našťastie (?) môj pud sebazáchovy bol po dobu protestu (ne)bezpečne vypnutý, a tak spolu s ďalšími krvilačnými kolegami sme fotoaparátmi obklopili bijúci sa zhluk. Nevediac na koho strane byť, som v tej situácii radšej iba fotil. Okrem toho, nato tam predsa bolo pol milióna policajtov nie ?

Smelé pokriky spomínaných rečníkov ostali prehlušené bubnujúcou opozíciou. Tú napokon v rámci zachovania slobody prejavu ohláseného pochodu, odtisla polícia až cez cestu, pomáhajúc si prostriedkami verejnej dopravy a dodávkami, ktoré s nešťastnými pasažiermi poslúžili ako múr medzi chaosom a mierom (analógia? Možno..).

Prvomájový sprievod neoblomne pokračoval okolo Janáčkovho divadla až na Hlavní nádraží. Tak som si len fotil bizár prekladaný bizárom, keď tu zrazu na mňa vybehne 8 obrnených koní s čiernymi rytiermi na nich. Priznám sa, že som si celú dobu myslel že ich bolo aspoň 20. Obrovské korby tvorili vlastne efektívnu metlu, ktorá zamietla civil na kraj cesty, aby predišli konfliktom. Rád by som vedel, aké kritériá boli určené pre rozpoznanie pravičiarov od ľavičiarov, počet vlasov? Kebab v ruke?

Každopádne, extrémizmus všetkých tvarov, foriem a podôb je škodná. A ani antinacionalisti neostali bez viny. Mnoho z nich zámerne vyvolávalo konflikty a ich správanie by sa často dalo nazvať psychadelickým. Pár jedincov prišlo doslova robiť problémy a búriť dav. Násilne sa biť za mier.​

Do cieľa som s pochodom nedošiel. Opustil som ho ešte pred koncom a pomerne dosť to doteraz ľutujem. No už teraz viem, že najbližšiu podobnú udalosť si nenechám ujsť. Na stránke Brnenskej Drbny je k dispozícii galéria mojich fotografii z toho dňa. Budem rád, ak si ich pozriete, lajknete, okomentujete či ochotne zazdieľate.

 

Komentáře

 

Napište nám

Nejčtenější

  • V Brně dnes otevřeli nejmodernější...

  • Památkáři zakročili. Mercedes musí z...

  • VIDEO: Školák vběhl přímo pod šalinu. Z...

  • Na jihu Moravy si od pátku zalyžujete jen v...

Reklama